Zbierka a zbieranie. Ohliadnutie nie len za Šperk Stret-om 2016

Atmosféra na ŠperkStret - e 2016
Atmosféra na ŠperkStret – e 2016

Slúžia zbierky ako záchytné body v krízovej spoločnosti, v ktorej sme sa ocitli? Obraciame sa k minulosti, lebo si nemôžeme byť istí budúcnosťou? Sú zbierky len sentimentálnym rozmarom, komoditou s rastúcou hodnotou, pamäťou doby, stratenými istotami, alebo je zbieranie esenciálnou ľudskou vlastnosťou, ktorá má pôvod v potrebe rozprávať príbehy? Aj tieto otázky vytýčené organizátormi konferencie Šperk Stret 2016 podnietili možnosti uvažovania o téme siedmej medzinárodnej konferencie – Zbierka a zbieranie. K formulácii názvu konferencie prispeli aj podnetné inšpiratívne výstavy, ktoré sme mali možnosť vidieť v predchádzajúcom roku. Jednou bola výstava Schmuck 1970–­2015 vo viedenskom MAK-u, prezentujúca 206 šperkov zo zbierky manželov Bollmannovcov, ktorí sa stali aj jednými zo zahraničných lektorov konferencie; druhou bola retrospektívna výstava Antona Cepku Kinetischer Schmuck“ v Die Pinakothek der Moderne v Mníchove. Organizátori tak podľa môjho úsudku vymedzili tému, ktorá okrem svojej aktuálnosti aj v medziodborovom diskurze priniesla problematiku, o ktorej väčšia diskusia na domácej pôde absentuje.

Marjan Unger prednáša
Marjan Unger prednáša

V septembri minulého roku sa konal siedmy ročník medzinárodnej konferencie Šperk Stret 2016. Šperk Stret-y do nášho prostredia od roku 2004 každý druhý rok prinášajú podnety z oblasti umeleckého autorského šperku v medzinárodnom presahu a meradle. Konferencie organizované Združením šperkárov AURA a Ateliérom s+m+l_XL – Kov a šperk vytvorili rešpektovanú platformu, na ktorej prebieha názorová konfrontácia, prezentácia a výmena skúseností z oblasti umeleckého šperku a jeho presahov, medzi profesionálmi a laikmi. Konferencie patria medzi mnohé aktivity organizované Aurou, ateliérom a sympatizantmi šperku, ktoré dopomáhajú k šíreniu povedomia o jeho podobe, vývoji, presahoch, sú priestorom na prehodnocovanie a konfrontáciu. Šperk Stret je jedno z podujatí, ktoré dopomáhajú byť, slovami Karola Weisslechnera, vedúceho ateliéru s+m+l_XL – Kov a šperk „…na pulze diania, aby sa bratislavská VŠVU stala akceptovaným európskym centrom umeleckého šperku – aj preto, že zo Slovenska pochádza jedna z najvýznamnejších osobností tejto umeleckej disciplíny druhej polovice 20. storočia…“ (Weisslechner, 2013, s. 18), ktorou je Anton Cepka, zakladateľ ateliéru, osobnosť, ktorá patrí medzi zakladateľskú generáciu svetového moderného šperku.

Bety in Wanderland _ Schmuck Wander vol.4.
Bety in Wanderland _ Schmuck Wander vol.4.

Mária Hriešik Nepšinská, slovenská teoretička a šperkárka, spoluorganizátorka a spoluautorka viacerých projektov zaoberajúcich sa šperkom, charakterizuje konferenciu takto: „Cieľom stretnutia je podnecovať diskusie o aktuálnom dianí v oblasti umeleckého šperku ale aj dizajnu šperkov, ich prezentácii a vzdelávaniu… s …ambíciou budovať kontakty a spoluprácu so svetovou šperkárskou scénou, iniciovať konfrontáciu názorov a tvorivých prístupov. Konferencia Šperk Stret ponúka reflexie súčasných umeleckých trendov v tvorbe umeleckého šperku v podaní subjektívnych názorov medzinárodne založeného spektra prednášajúcich lektorov.“ (Nepšinská, 2013, s. 8) Tohoročnými prednášajúcimi lektormi a lektorkami boli manželia Heidi a Karl Bollmannovci (Rakúsko), Wim Vandekerckhove (Belgicko), Réka Lörincz (Maďarsko), Lucia Gašparovičová (Slovensko), Naďa Kančevová (Slovensko), Marjan Unger (Holandsko), Peter Skubic (Rakúsko), Carla Castiajo (Portugalsko) a Einat Leader (Izrael). Teoretické vstupy prednášajúcich lektorov a lektoriek boli doplnené o sprievodné výstavy usporiadané vo viacerých galériách, tematizujúce rôznym spôsobom názov konferencie: zbierka a zbieranie.

Café Berlinka
Café Berlinka

Zbierka ako výsledok zhromažďovania, zbierania, vyberania, usporadúvania rôznych predmetov a objektov, ponúka mnoho čiastkových tém či fenoménov, ktoré sa v rámci ich teoretického uchopenia už od prvého pohľadu vnucujú. Slovami Russela W. Belka „Zbieranie je proces aktívneho, selektívneho a vášnivého získavania a vlastnenia vecí, ktoré vyníma z obvyklého používania a vníma ako súčasť súboru neidentických predmetov a dojmov.“ (1995, s. 67) Pozornosť možno upriamiť na samotnú zbierku a jej obsah (kvalita a kvantita artefaktov), ale tiež na osobnosť zberateľa, jeho túžbu, vzťah k činnosti a predmetom zbierania. Walter Benjamin píše „…šťastie zberateľa, šťastie samotára: tête a tête s vecami. Nie je práve toto ona blaženosť, ktorá vládne nad našimi spomienkami? Že sme v nich sami s vecami, ktoré sa mlčky radia okolo nás, a že dokonca aj ľudia, ktorí sa potom vynárajú, si rovnako osvojujú toto spoľahlivé, spojenecké mlčanie vecí. Zberateľ ´tíši´ svoj osud. A to znamená, že mizne vo svete spomienky.“ (Petříček, 2008, s. 21) Výberu vecí, ktoré sa stanú predmetom uspokojovania zberateľovej duše sa medze nekladú. Môžu byť nimi objekty, veci alebo aj nehmotné objekty, či dokonca živé bytosti, ktoré sa stávajú motiváciou túžby vlastniť.

Zbierky, výsledky zbierania, dokumentujú vzťah človeka a vecí, ktorý je úzko spätý už od čias, kedy začal využívať ich utilitárnu funkciu, čím sa začal prejavovať vlastnosťou výlučne človeku vlastnou. Spočiatku to boli predmety s čisto utilitárnou funkciou, neskôr také, ktoré nevznikali už len kvôli ich užitkovej funkcii. Medzi takéto predmety patria s určitosťou aj šperky. „Veci, ktoré človek vytvára, uspôsobuje si a berie z rôznych dôvodov do rúk, môžu spätne svedčiť o spôsobe jeho života (o jeho bývaní, práci, obrane, doprave, dostupných technológiách), o jeho chovaní, náboženských predstavách a rituáloch, o jeho expresívnych prejavoch, sociálnej stratifikácii a zvyklostiach. (…) Komunikácia pomocou vecí je tak veľmi stará.“ (Šobáňová, Dolák, 2017) Prostredníctvom vecí sa snažil človek prírodu pochopiť a ovplyvňovať ju rôznymi rituálmi, mágiou, talizmanmi a pod., čím dochádzalo k tvorbe hmotnej aj nehmotnej kultúry. Veci – objekty, možno vnímať ako fyzické prejavy ľudskej mysle a kultúry; tiež znaky z kultúry, ktoré možno dešifrovať. (Marshall, 2011) Nachádzajú sa v určitom priestore a istý priestor samé vymedzujú, dotýkajú sa našich zmyslov, čím vyvolávajú porozumenie, prihovárajú sa k nám skrz svoju formu a materiál, z ktorého sú zhotovené, skrz príbehy v ňom zakódované, v ich histórii, vývoji a tiež v jeho symbole, ktorý má do určitej miery svoj vlastný život.

Konferencia ŠperkStret 2016

Postupom času „…sa človek začína prejavovať výtvarne, obklopuje sa vecami, ktoré bezprostredne nepotrebuje a svoju inakosť chce a potrebuje ukázať iným. Jedná sa o pokusy zaznamenávania istých udalostí, teda o konzerváciu pamäti…“ (Šobáňová, Dolák, 2017) Zbierkové súbory by sme našli už v staroveku, a to v  Mezopotámii, Číne, v Egypte, ktoré mali okrem reprezentácie moci tiež rýdzo pragmatickú funkciu majetkovú. Už v antike  existuje rada zbierok, a tiež v stredoveku, kedy sú cirkevne orientované, s novým typom premetu – relikvie. „Výrazne odlišné zameranie potom má zhromažďovanie predmetov v renesancii a manierizmu s akcentom na svetskosť. Okrem umenia sú zbierané prírodniny, ktoré slúžia ako materiál k racionálnemu pochopeniu rádu sveta. Človek síce ku zberateľstvu pristupuje s návratom k antickej racionalite, ale mimovoľne ním vyjadruje aj dezorientáciu z nových poznatkov o usporiadaní sveta.“ (tamtiež) Tak tomu bolo v krátkom historickom exkurze, avšak o tom, že zbierky a zbieranie je témou veľmi aktuálnou, skúmanou, rozsiahlou a v medziodborovom diskurze preberanou, niet žiadnych pochýb. Keď sa vrátime ku konferencii a k jej príspevkom, nemožno na tomto mieste nespomenúť niektoré prednášky teoretikov prezentujúcich tému z pohľadu zberateľov, galeristov, šperkárov. Medzi prednášajúcich lektorov patrili už spomenutí manželia Heidi a Karl Bollmannovci, jedni z najväčších zberateľov umeleckého šperku, ktorí v príspevku na tému „Šperk v ohrození“ prednášali o možnostiach prezentácie aj o problematike spojenej so zberateľskými aktivitami a ich organizáciou. Kritička dizajnu a učiteľka dejín umenia, Marjan Unger, v prednáške s názvom „Spoluúčasť a omnoho viac“ prezentovala svoj pohľad zberateľky a pedagogičky na súčasný umelecký šperk. Situáciu v Izraeli v kontexte zbierok šperku komentovala ďalšia zo zahraničných hostí, Einat Leader. O súkromnej galérii súčasného autorského šperku v preslávenej Vile de Bondt (Ghent) porozprával v rozhovore s Pavlom Prekopom Wim Vandekerckhove, organizátor a kurátor viacerých medzinárodných výstav. Po krátkom exkurze do teórie a histórie zbierania a zbierok v úvode článku tiež nemožno opomenúť prednášku slovenskej teoretičky Nadi Kančevovej s názvom „Zbieranie ´Kuriozít´ ako princíp tvorby“, ktorá rozprávala o zbieraní / zberateľstve ako o stratégii v oblasti vizuálneho umenia.

Wim Vandekerckhove v rozhovore s Pavlom Prekopom

Okrem zbierania, ktoré je charakteristickou črtou zberateľovej duše, možno zbieranie v zmysle kumulácie chápať tiež ako výtvarnú stratégiu napr. v tvorbe maďarskej šperkársky a tohtoročnej lektorky Réky Lörincz. Šperkárka Carla Castiajo z Portugalska v prezentácií „Fetiš alebo kompulzívne zbieranie?“, predstavila svoju tvorbu, v ktorej zbieranie súvisí s materiálom a jeho následným spracovávaním. Autorkou používaným nezvyčajným materiálom sú vlasy, ktoré vníma nielen ako materiál, ale pracuje tiež s jeho emocionálnym nábojom, s ich neoddeliteľnosťou od majiteľa, symbolikou kolobehu života, vzniku a zániku, s potešením zažívajúcim pri manipulácii a úpravou tohto netradičného šperkárskeho materiálu. Medzi ďalších zahraničných hostí patril aj špičkový šperkár z Rakúska Peter Skubic so strhujúcim prejavom na tému „V minulosti by sme svoje šperky roztavili. Čo by sme mali urobiť s našimi šperkami dnes?”. „Nános času“ je názov prednášky poslednej z predstavených lektoriek, slovenskej šperkárky Lucie Gašparovičovej, ktorá predniesla príspevok zaoberajúci sa vlastnou tvorbou s časozberným charakterom.

Výstava zbierky Združenia šperkárov AURA z medzinárodných sympózií umeleckého šperku v Kremnici z rozmedzia rokov 1990–2016

O tom, že prednášky lektorov a lektoriek vzbudzovali plodnú diskusiu, svedčia aj niektoré podnety, ktoré na konferencii zaoberajúcej sa autorským umeleckým šperkom zaznievali. Vzťahovali sa k materiálom a materializácií v autorskom šperku – ich kvalite, trvácnosti, odolnosti, k oblasti definovania šperku, jeho hraníc a presahov, pričom zaujímavá mohla byť konfrontácia autora – tvorcu – šperkára so zberateľom a predajcom. Podnetnou bola aj výmena skúseností medzi slovenskými a zahraničnými galeristami v dialógu s potencionálnymi kupcami. V diskusii sa objavila tiež určitá rozpačitosť v definovaní šperku pohybujúceho sa na poli medzi aplikovaným a voľným umením, vo vymedzení pojmu dizajn v nadväznosti na naše teoretické zázemie a jazykové nuansy. Ďalej sa diskutovalo o udržateľnosti a prevádzkovaní galérií, obchodov orientovaných na médium šperku, o cenách šperku a poučenom divákovi, o akceptovaní šperku – slobode jeho vnímania a tvorby, o ženách a mužoch kupujúcich a nosiacich autorské šperky.

Zbierky šperkov a drobnej plastiky Ateliéru EM z Medzinárodného výtvarného sympózia v Bratislave

Konferencia bola doplnená o sprievodné akcie – výstavy a prezentácie, ktoré sa uskutočnili vo viacerých galériách v rôznych častiach Bratislavy. Galéria Médium pod kurátorským vedením Viery Kleinovej predstavila výstavu s názvom „Lovci zoznamov“ vychádzajúc zo zbierky Slovenskej národnej galérie. Medzi vystavujúcich autorov patril Tibor Andráši, Petra Arbetová, Ľubomír Arzt, Gijs Bakker, Miloš Balgavý ml., Matej Bezúch, Remígia Biskupská, Ľubomír Blecha, Tereza Borlová, Anton Cepka, Jana Cepková, Václav Cigler, Mia Čopíková, Anna Daučíková, Andrea Ďurianová, Alina Ferdinandy, Lucia Gašparovičová, Simona Gottierová, Pavel Herynek, Monika Popovičová Hanečková, Johana Chrienová, Barbora Jamrichová, Jozef Jankovič, Alexandra Luknárová Kališová, Alžbeta Majerníková, Svatopluk Kasalý, Jaroslav Kodejš, Dušan Králik, Jana Machatová, Peter Machata, Erna Masarovičová, Peter Mišík, Blanka Nepasická, Vratislav Karel Novák, Karol Pichler, Imrich Svitana, Kristýna Španihelová, Alena Bušfy Timkovičová, Imrich Vanek, Aleš Votava, Karol Weisslechner a Askold Žáčko.

Lovci zoznamov

Výstava zbierky Združenia šperkárov AURA z medzinárodných sympózií umeleckého šperku v Kremnici z rozmedzia rokov 1990–2016 a výstava Zbierky šperkov a drobnej plastiky Ateliéru EM z Medzinárodného výtvarného sympózia v Bratislave, prebiehali v Galérii Umelka pod kurátorskou taktovkou Márie Hriešik Nepšinskej. Kremnické sympózium od roku 1990 organizuje Združenie šperkárov AURA. Rozsah a význam tohoto sympózia, ktoré prispieva k etablovaniu umeleckého šperku na domácej a zahraničnej scéne je veľký, aj prezentácia výsledkov sympózií – diel z rúk slovenských a zahraničných šperkárov v  galérii bola veľkorysá. Šperkári na kremnických sympóziách tradične v priestoroch zlatníckej dielne Súkromnej školy úžitkového výtvarníctva tvoria diela, ktoré často reflektujú prostredie a Génia Loci tohoto čarovného, baníckeho, stredoslovenského mesta. Génius Loci je spojovníkom s ďalším sympóziom, v ktorom sa angažujú slovenskí aj zahraniční šperkári,  je ním medzinárodné sympózium SEM organizované Ateliérom EM. Šperkárske výstupy a drobná plastika obsiahli ďalšie priestory tej istej Galérie Umelka. SEM je medzinárodné sympózium, na ktorom sa pravidelne od roku 2009 stretávajú umelci z rôznych oblastí vizuálneho umenia. Konajú sa v priestoroch domu a ateliéru Erny Masarovičovej (1926–2008), slovenskej šperkárky a sochárky. Na sympóziách organizovaných Katarínou Kissoczy vznikajú často diela na rozmanité témy s využitím možností využívaného materiálu – ocele, často reagujúc na dielo Erny Masarovičovej. Šperkárske dielo tejto slovenskej sochárky a šperkárky v retrospektíve zas predstavila Galéria Čin Čin. Výstava s názvom „Rodinné striebro“, ktorej kurátorkou bola Petra Matějovičová, oboznámila divákov s autorkiným dielom v podobe závesov, variabilov, transformovaných strieborných príborov do podoby šperkov, drobných objektov s monumentálnym charakterom. Atmosférou pretvoreného miesta, zásahmi autoriek do pôvodného priestoru galérie, jeho premenou, ktorá stavala diváka do nových situácií vyzývajúcich ho k intervencii, k participácii na zmene tohto miesta, alebo len k sledovaniu prostredia, disponovala výstava pripravená slovenskými šperkárkami Slavomírou Ondrušovou, Luciou Gašparovičovou a Katarínou Defeo Fiúza Siposovou v Galérii Hit s príznačným názvom „Prostredie“. K záveru spomeňme ďalšie, nemej významné výstavy, ktoré sme mali možnosť počas konferencie vzhliadnuť, a to autorskú výstavu Pavla Prekopa s názvom „Bleskové šperky“ v Galérií Hotdock, „Žena, růže, plíšeň, kost“ v Galérii Cit a výstava 4 x 4 autorov zo Slovenska, Česka, Rakúska a Maďarska v Galérií X, či medzinárodný kolaboratívny projekt Bety in Wanderland _ Schmuck Wander vol.4. v slávici.

PROSTREDIE: Katarína Defeo-Fiúza Siposová

Bohatosť konferencie Šperk Stret 2016 s témou Zbierka a zbieranie, jej rozmanitosť a sprievodné výstavné projekty opäť načas vymedzili väčší a koncentrovanejší priestor na poohliadnutie sa po tvorbe slovenských a zahraničných šperkárov, prehodnotenie stavu teórie a praxe v medzinárodnom dialógu medzi odbornou a laickou verejnosťou. Priniesli zaujímavé podnety, ktoré v nás na dlhší čas pretrvávajú, nútia nás k neustálemu prehodnocovaniu, skúmaniu, k rozmýšľaniu nad tým, kam smerujeme, kam by sme smerovať mali, kde sú naše slabšie miesta, ktoré by sme mali systematickou a cielenou prácou budovať alebo transformovať, kde je náš potenciál, sila, jedinečnosť. Jedinečná je aj zanietenosť a práca organizátorov a sympatizantov šperku, ktorí dlhodobo sprístupňujú a predstavujú jeho podobu nielen slovenskému divákovi. Šperk Stret 2016 priniesol tému, ktorá v našom prostredí čaká na zhodnotenie aj v širšom odbornom diskurze. Konferencia nás opäť presvedčila o slovenskej svetovej úrovni, ktorá určite stojí za povšimnutie aj v širších odborných radách. Pretože verím, že umelecký šperk má čo svojou povahou, podobou a prinášajúcimi témami ponúknuť aj mnohým umeleckým disciplínam, aj teoretikom z rôznych iných, nielen umenovedných disciplín.

PROSTREDIE. Slavomíra Ondrušová
PROSTREDIE. Slavomíra Ondrušová

 

Timotej Blažek

autor sa venuje výtvarnej pedagogike

 

Fotokredit: Juraj Starovecký a Mária Kuklová

 

Literatúra:

 

ŠOBÁŇOVÁ, Petra & DOLÁK, Jan. 2017. Museum Presentation. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. V tisku

NEPŠINSKÁ, Mária. 2013. Ring Ring. Bratislava: VŠVU, ISBN: 978-80-89259-71-7

PACHMANOVÁ, Martina, ed. Mít a být: sběratelství jako kumulace, recyklace a obsese. Vyd. 1. V Praze: Vysoká škola uměleckoprůmyslová, 2008. 223 s. T. Gesamt; sv. 1. ISBN 978-80-86863-25-2.

MARSHALL, J. Using the concepts of material culture studies in the art classroom. In: BOLIN, P. E. – BLANDY, D. Matter Matters: Art Education and Material Culture Studies. Reston, VA: National Art Education Association, 2011. 170 s. ISBN 978-1890160517.